Príspevky

1. Časť - Random predmet a nové obľúbené knihy.

Obraz
Tento semester bol pre mňa semestrom prekonávania vlastných démonov. Nie, nešlo o nič dramatické, ale keďže som si zaregistrovala predmet Anglický jazyk pro akademické účely, vedela som, že to bude 'stáť za to.' Podstatou tohto predmetu je naučiť sa písať abstrakty, eseje a prezentovať pred cudzími ľuďmi. Môžete hádať, čo z toho mi robí najväčší problém. Pre úplné pochopenie tohto predmetu musím aspoň načrtnúť sylabus seminárnej skupiny, do ktorej som sa zapísala. Zhruba dva dni po absolvovaní úvodnej hodiny v úplne inej skupine sa ku mne dostalo, že sa otvára 'literárny' kurz. Môj čisto animálny inštinkt ma donútil prehlásiť sa tam. Požiadavky na ukončenie predmetu však ostali rovnaké, čiže už vyššie spomínané abstrakty, eseje, prezentácia a priebežné úlohy. Rozdiel medzi ostatnými seminármi a tým mojim je ten, že u nás sme čítali a diskutovali o knihách, spisovateľoch, literárnej teórii a iných dobrotách. Všetky texty, ktoré sme museli vyprodukovať teda súviseli s bel

Egoboost a.k.a keď Vám vyučujúci pochváli záverečnú prácu k predmetu.

Obraz
Po dvoch rokoch na vysokej škole som zmenila odbor aj celkové zameranie. Hovorím tomu "následok osvietenia počas doby covidovej". Som za to samozrejme strašne rada, myslím, že by nikto nechcel vidieť ako by som dopadla, keby som pokračovala v štúdiu na starej škole.  Každopádne, keďže náš (kult) odbor je jedna veľká rodinka, pre prvákov sa každoročne organizuje tzv. adapťák. Zo začiatku som nemala v pláne ísť, no ako sa hovorí "prváčka mieni, vedúci katedry na večierku presviedčí a mení" a tak som sa rozhodla to risknúť. And let me tell you, bolo to výborné rozhodnutie. Adaptačnému kurzu ako takému sa budem venovať možno neskôr. Dnes si idem vypľuť dušu na inej veci, s prolegomenou súvisiacej. Keďže bol adapťák braný ako reálny predmet, ktorý sme si museli zapísať a je hodnotený kreditmi, bolo potrebné z neho spraviť výstup. Aby sme si tie kredity zaslúžili, že jo.  Dostali sme niekoľko typov úloh na výber, ale ja som si vybrala mne najsympatickejšiu. Zvolila som &

Prečítala som "Barbora, Boch & Katarzia" od I. Gibovej a teraz si na tom zakladám osobnosť.

Obraz
Alebo nie? Túto knihu som objavila vďaka jednej  dievčine  na instagrame, ktorá píše o knihách mne veľmi sympatickým štýlom. Áno, v tomto som celkom jednoduchá deva, ovplyvniteľná a naivná. No v prípade tejto knihy bolo všetko inak. Predtým, než ju však začnem odporúčať ako besná, chcem spomenúť nejaké trigger warnings: potrat, znásilnenie, vražda, samovražda. Táto kniha vyšla v roku 2017, no naše cesty sa spojili až nedávno. Dostať sa k nej bolo komplikovanejšie, než som predpokladala, no napriek tomu už spokojne okupuje miesto v mojej knižnici. Skôr než začnem knihu ospevovať, Vám musím mierne predstaviť moje psychologické pozadie, aby ste vedeli, prečo som po nej siahla. Frajera mám už niekoľký deň odcestovaného. A dosť sa nudím.   A to mi spôsobuje mierne existenčné krízy. Viete, taký ten pocit, že ste už príliš dlho sám/a so sebou a je to celkom nepríjemné, tak Vám 16 hodín denne ide hudba (jeden album dookola) a zvyšných 8 sa snažíte spať? No, tak takto fungujem už 4. deň