Prečítala som "Barbora, Boch & Katarzia" od I. Gibovej a teraz si na tom zakladám osobnosť.

Alebo nie? Túto knihu som objavila vďaka jednej dievčine na instagrame, ktorá píše o knihách mne veľmi sympatickým štýlom. Áno, v tomto som celkom jednoduchá deva, ovplyvniteľná a naivná. No v prípade tejto knihy bolo všetko inak.

Predtým, než ju však začnem odporúčať ako besná, chcem spomenúť nejaké trigger warnings: potrat, znásilnenie, vražda, samovražda.

Táto kniha vyšla v roku 2017, no naše cesty sa spojili až nedávno. Dostať sa k nej bolo komplikovanejšie, než som predpokladala, no napriek tomu už spokojne okupuje miesto v mojej knižnici.

Skôr než začnem knihu ospevovať, Vám musím mierne predstaviť moje psychologické pozadie, aby ste vedeli, prečo som po nej siahla.

Frajera mám už niekoľký deň odcestovaného. A dosť sa nudím.  A to mi spôsobuje mierne existenčné krízy. Viete, taký ten pocit, že ste už príliš dlho sám/a so sebou a je to celkom nepríjemné, tak Vám 16 hodín denne ide hudba (jeden album dookola) a zvyšných 8 sa snažíte spať? No, tak takto fungujem už 4. deň. Preto som potrebovala niečo, čo ma zabaví. Prvé dva dni som upratovala, snažila sa pozerať filmy, videá, chcela čítať, no nejak som sa k ničomu nevedela dokopať. Potom som sa dostala do brutálnej špirály prílišného premýšľania a už to išlo samo.

Asi by stačilo napísať, že som ju prečítala na jedno posedenie, no v škole som milovala slohové práce, takže toto bude možno na dlhšie.

Barbora, Sylvia a Boch sú hlavnými postavami tejto, na prvý pohľad, nevinnej knihy. Čitateľ však veľmi rýchlo zistí, že celý príbeh nie je až taký neškodný, ako sa zdá. Boch predstavuje nespoľahlivého rozprávača, no v naratíve sa strieda s Barborou a Sylviou, ktoré vlastnia jedno telo. Či je Sylvia výplodom bipolárnej poruchy alebo len alter egom však spomenuté nie je, no podľa mňa to veľkú rolu nezohráva. Tieto ženy sú však úplne odlišné. Bára je v podstate „normálne“, zakríknuté a introvertné dievča so zlou minulosťou, ktoré sa snaží rôznymi spôsobmi vysporiadať tak nejak... so všetkým, no hlavne sama so sebou. Sylvia je však presný opak. Mrzutá, drzá, promiskuitná a večne naštvaná. Barbora hľadá Bocha, Sylvia ho spochybňuje. Barbora je ovládaná agresiou, ubližuje si, no Sylvia je tá agresívna a Barbore ubližuje práve ona.

Pre mňa je táto kniha osudová v tom, že sa s ňou úplne dokonale stotožňujem. Áno, prvým impulzom pre mňa bolo meno hlavnej postavy, no nakoniec sa z toho stalo niečo oveľa hlbšie, na čo neviem prestať myslieť. Sama mám alter ego, sama som zakríknutá ako Barbora a sama mám taký „tok vedomia“ ako ona. Milujem stoku, veď som sa do jednej narodila a vyrastala v nej, no mám rada intelekt a vzdelávanie sa. Nadávam ako dlaždič, no vďaka čítaniu a slovnej zásobe ľudia často tvrdia, že zniem staršie a "vyžitejšie". Snažím sa žiť pre moment, no úpenlivo čakám na vykúpenie a očistec. Nepotrpím si na dokonalosti a nemám rada snobizmus, no dokážem oceniť krásno a klasickú literatúru. Presne ako Barbora.

Štýl písania mi bol tiež veľmi sympatický. Páčilo sa mi to preskakovanie medzi postavami, flashbacky aj prítomnosť, vulgarizmy, krátke a výstižné vety. Gibová to napísala presne tak, aby sa do toho čitateľ mohol čo najlepšie vcítiť. Surovo a neotesane, no uveriteľne. 

Čítanie tejto knihy bolo, ako keď sa Vám v detstve kýval zub a Vy ste si doň nemohli prestať vŕtať jazykom. Áno, bolelo a štípalo to, no na druhej strane Vám to prinášalo až divné, možno trochu úchylné uspokojenie.

Táto kniha v mojom svedomí vyniesla na povrch to najhoršie, ale v najlepšom zmysle slova. Cítila som sa videná, neprehliadaná, trochu som sa za niektoré veci hanbila, ale o to (podľa mňa) vlastne šlo.

Chápem, že toto dielo nie je pre každého, či už témou, jazykom, explicitnosťou, no silno ho odporúčam každému, kto má rád tróp „smutná žena vo veľkom meste, ktorá pracuje v korporáte“. Neoľutujete.

Read and find out.