1. Časť - Random predmet a nové obľúbené knihy.

Tento semester bol pre mňa semestrom prekonávania vlastných démonov. Nie, nešlo o nič dramatické, ale keďže som si zaregistrovala predmet Anglický jazyk pro akademické účely, vedela som, že to bude 'stáť za to.' Podstatou tohto predmetu je naučiť sa písať abstrakty, eseje a prezentovať pred cudzími ľuďmi. Môžete hádať, čo z toho mi robí najväčší problém.

Pre úplné pochopenie tohto predmetu musím aspoň načrtnúť sylabus seminárnej skupiny, do ktorej som sa zapísala. Zhruba dva dni po absolvovaní úvodnej hodiny v úplne inej skupine sa ku mne dostalo, že sa otvára 'literárny' kurz. Môj čisto animálny inštinkt ma donútil prehlásiť sa tam. Požiadavky na ukončenie predmetu však ostali rovnaké, čiže už vyššie spomínané abstrakty, eseje, prezentácia a priebežné úlohy. Rozdiel medzi ostatnými seminármi a tým mojim je ten, že u nás sme čítali a diskutovali o knihách, spisovateľoch, literárnej teórii a iných dobrotách. Všetky texty, ktoré sme museli vyprodukovať teda súviseli s beletriou.

Hoci finálna prezentácia ešte neprebehla, využívam čas do osudnej hodiny tzv. pozitívnou prokrastináciou, teda píšem. Nie samotnú prezentáciu, ani poznámky k nej, netvorím dokonca ani vizuál. Píšem o knihách. O knihách, ktoré sme preberali tento semester a čo mi dalo ich čítanie.

1. Twelfth Night - William Shakespeare

Hra napísaná niekedy okolo rokov 1601 - 1602. Shakespeare ju napísal na žiadosť vtedajšieho kráľa, Jakuba I. Základnou dejovou líniou nás sprevádzajú Orsino, Viola (Cesario), Olivia, Maria, Toby a Andrew.

Bola to moja prvá Shakespearova hra. Bála som sa jej? Samozrejme. No vďaka audioknihe som to zvládla relatívne s prehľadom. Dovolím si však tvrdiť, že to bol celkom bujarý začiatok semestra a povinného čítania v danom predmete. Mám rada hry, no s ohľadom na stres z nového a nových ľudí som sa na ňu nesústredila tak, ako by som to možno zvládla teraz. 

Hra a jej dej boli rýchloplynúce, zábavné a inteligentne vtipné. Text sa dotýkal otázok genderu, sociálneho postavenia žien a mužov, kritiky vtedajších spoločenských noriem a nechýbalo ani veľa uštipačných poznámok od 'inteligentného klauna', ktorým bol v tejto hre Feste. Ženské hrdinky boli silné, priebojné a ambiciózne. 

Osobne mi hra prišla vtipná, nemožno ju však zaradiť čisto do komédie - objavili sa tam aj prvky romantiky či napätia. 

Čo sa mi však až tak nepáčilo bola mierna nerealistickosť deja. Neverím totiž v lásku na prvý pohľad, čo bolo v tejto hre takmer ústredným motívom. Grófka sa totiž zaľúbi do Cesaria, ktorý je vlastne Viola, no neskôr sa na scéne ukáže Sebastian, ktorý je jej dvojča a grófka si ani nevšimne, že ide o inú postavu. Bola to teda vôbec láska? 

2. Eve of St. Agnes - John Keats 

Báseň z pera romantického básnika Johna Keatsa, napísaná v roku 1819. 

Dej inšpirovaný sv. Agnes, ktorá je patrónkou dievčat a čistoty, sa odohráva počas večera venovanému tejto svätici. Dievčatá súce na manželstvo majú vykonávať rôzne rituály, aby sa im vo sne zjavil ich osudový muž.

Báseň je epická, napísaná v 42 Spenserianových strofách. Obsahuje prvky ako romantické, tak aj gotické. Tejto básni sa venujem aj vo svojej záverečnej prezentácii, celú recenziu a rozbor teda zverejním až po ukončení predmetu. Čo však môžem povedať už teraz je to, že hoci som sa po čítaní Northanger Abbey gotike takmer vyhýbala, táto báseň ma úplne pohltila a teraz dané literárne obdobie takmer vyhľadávam. 

3. Northanger Abbey - Jane Austen

Paródia na gotiku od Jane Austen? Nech sa páči, text z roku 1817. 

Ako som spomínala, túto knihu som už prečítala. A hrozne sa mi nepáčila. Dokonca tak, že som ju niekoľko dní po dočítaní poslala do antikvariátu. 

Všetko sa však zmenilo, keď som ju videla v sylabe na tento semester. Oblial ma studený pot, zatajilo mi dych, skoro som omdlela. Odhlásiť sa však už bolo neskoro, a teda som si tú tortúru musela zopakovať.

Vtipné je to, že tentoraz sa mi kniha veľmi páčila. Neviem, či to bolo akademickým prístupom k dielu, alebo tlak seminárnej skupiny (nechcela som totiž byť za hatera, ako obvykle), no čítanie som si nesmierne užila. Šikovná a štipľavá kritika vtedajších žien, mužov, matiek, otcov, svokrov, sestier, manželov a kamarátok som preciťovala možno až príliš. A to 'pindanie' na gotickú literatúru? Skvelé.

Text by sa mohol považovať za mierne autobiografický, rovnako ako aj ostatné knihy od Austen. Nebolo to však náročné, jazyk bol stráviteľný a dej plynulý. Nebojím sa túto knihu označiť ako ideálnu pre začiatočníkov s Austen a jej textami. Mňa rozhodne motivovala vyhľadávať ďalšie diela obsahujúce čepce a mušelín. 

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Read and find out.